Nečakaný bod spod Dubňa v podaní ružomberských fanúšikov

Keď by ste mi chceli pred zápasom v Žiline nahovoriť, že uhráme lepší výsledok ako 2:0 a futbalistov príde podporiť niekoľko fanúšikov z Ružomberka, asi by som sa zasmiala. 

Neočakávané sa stalo realitou, keď sme po 50 minútovej ceste z centra horného Liptova, našli vysvietený žilinský futbalový štadión. V pokladni sme trochu prekvapení vytiahli rovnú stovku (3,32 eur), ktorá nám zaručila perfektný výhľad spoza bránky, ešte trochu upravený bezpečnostnou sieťou.

Po prechode turniketmi si ma preveril jeden z organizátorov a napriek mojej poznámke, že sme z Ružomberka a fľaše nehádžeme, som tú svoju musela nechať pri vstupe. Sektor hostí nám poskytoval obrovský komfort, keďže v osieťovanej časti južnej tribúny sa nás zišli len dve desiatky. Dva argumenty ale hovorili v prospech malej skupinky Liptákov. Prvý: mrazivé počasie a teplota slabých 6°C, ktorá možno hnala vpred hráčov, ale pre fanúšika znamenala akurát zvýšenú snahu udržať telesné funkcie v aktívnom stave. Skandovanie: My chceme radiátor, ale úspech neslávilo, studený vietor sa tak naďalej opieral do verných chrbtov Ružomberčanov.

Druhým argumentom bol priamy prenos, keďže verejnoprávna STV si zvolila práve tento zápas. Z corgoňligovej ponuky mal byť najvätším ťahákom, veď Žilina doma body nezvykne púšťať a MFK pricestovalo nabudené domácim víťazstvom nad úradujúcim majstrom z Petržalky.

V chladnom počasí mal teda každý, aspoň trochu súdny fanúšik hostí, zostať doma a výkon „ružomberských oranijes“ sledovať zo svojej obývačky. Dvadsiatka skalných v sektore hostí, už len svojou prítomnosťou demonštrovala, pre aké farby bije ich fanúšikovské srdce.

Od prvých minút dávali o sebe vedieť všetci Liptáci, nielen tí na tribúnach, ale prekvapivo aj 11-tka v netradičných bielych dresoch. Umelý trávnik ovládli ofenzívne naladení hostia, montované tribúny žltozelených len nechápavo sledovali polčasový výkon šošonov. MFK hralo ako vymenené, súpera do vážnejšej gólovej príležitosti prakticky nepustilo. Polčasový hvizd hlavného rozhodcu a gigantická svetelná tabuľa ukazovala stav 0:0.

Prestávku sme využili na regeneráciu vymrznutých organizmov. Pomohla káva, pivo, klobása a niektorým aj cigaretka. Spoločné rozhovory, fotenie a začal sa druhý polčas.

Šokujúci vstup do druhého dejstva predviedli agilní hostia. V 49. minúte kapitán Ruže Marek Bakoš otvoril gólový účet stretnutia svojím štvrtým tohtosezónnym zásahom. V sektore hostí vypukla nespútaná radosť, domáce tribúny zostali zaskočene sedieť. Tichým žilinským štadiónom sa niesla ružomberská futbalová hymna. Fanúšikovia bielych, ktorí dovtedy sedeli roztrúsení, sa zomkli. Zjednotená hŕstka priaznivcov MFK začala povzbudzovať ešte aktívnejšie. Pod Čebraťom nezostala ani tradičná prekrikovačka: Ruža! Gól! a na správnom mieste zaznelo aj: Nás nezlomí Artmedia, Spartak Trnava ani Žilina...

Domácim sme nič nedarovali a pri ich prekrikovačke: Celý štadión odpovedá: MŠK! Žilina!, sme sa zapojili odpoveďou CirkusJ

Ochladenie prišlo v 65. minúte, keď na 1:1 vyrovnával reprezentant Pekarík. Následne mohol ešte Žilinčanov opäť usadiť Zošák, jeho strela však opečiatkovala len spojnicu domácej brány.

Posledná 15-minútovka sa niesla v znamení domácich, ktorým nerozhodný stav asi nestačil. Zadné rady Liptákov boli v sobotu nezdolateľné, stav 1:1 ustrážil aj veľmi dobre chytajúci Hajdúch. Po záverečnom hvizde to bolo jasné, domáci uhrali len bod a hostia si domov odvážajú cennú remízu.

Futbalisti nesklamali fanúšikov ani po druhýkrát a prišli sa im za vernú podporu počas celého zápasu poďakovať. Domov sa nám cestovalo super, veď v kufri sme viezli žilinský bod.

Najbližšie sa celá fanúšikovská obec chystá na zápas SP do Liptovského Mikuláša a všetci veríme, že na pôde odvekého rivala sa zíde čo najviac Ružomberčanov.

autor: Petra Janigová